THE CAUCASUS – GEORGIA AND ARMENIA TÉNÉRÉ TRIP 2019

Autor: rabdzi, 2019

Sakartvelo chutí ako dobre vykvasené gruzínske víno. A Hajastani Hanrapetuthjun vonia ako dobre vychladený arménsky koňak. Ako dobré, poctivé kafe – doppio.                                                                                               

Nie každý, kto cestuje, je cestovateľ. Ani ja nie …

Nie každý, kto blúdi, je stratený …

Nechcime všetko zdôvodňovať logicky. Nemá to logiku … Mimochodom – ide mi to na nervy.

Navyše – nerád cestujem niekde do riti len tak, naverímboha …

Je pravda zadarmo ?

Vitajte na palube  …

                “Většina lidí, kteří se vydávají na dlouhou cestu, cítí potřebu svou zkušenost sdílet s ostatními. Zakládáme si blogy, píšeme na Facebook, fotíme na Instagram, děláme přednášky. Nestojí za tím jen touha inspirovat ostatní, jak rádi tvrdíme. Snažíme se tím také hledat smysl svého počínaní, slyšet pochvalné komentáře a ujistit se, že si plníme sen mnohých dalších.”

(L. Zibura – Už nikdy pěšky po Arménii a Gruzii – © 2017).

Presne tak to robím ja. Presne tak som to urobil aj ja.

Arménsko – v pozadí Vayots Sar

Sranda. Mesiac sa túlam po Gruzii a Arménii. Nič zvláštne. Aby nakoniec najväčším zážitkom tripu pre mňa bolo riadenie veľkej námornej lode Družba … Viezol si už niekto z Vás vlastnú motorku z Gruzínska v podpalubí lode a pritom tú loď aj riadil ? Ja áno. Myslíte, že som si dal jointa ? Družba už kotví v prístave. Mám prísť na obed. Platí to len pre pondelok. Evri pondelok. Voilá. A dnes je – pondelok. Otvorené. Praobyčajná plechová búda …

Batumi – pohľad z hotela

Zistiť, kde predávajú v Batumi lístky na trajekt je prisámbohu vedomostný kvíz … Nie, nie je to ľahké. Svojím spôsobom je to umenie. Gruzínske retro. Je umenie predajné miesto spoločnosti PBM nájsť …

Batumi – vzadu predajné miesto lístkov na loď

Domáci nič netušia. Zastavil som sa tu pred necelým mesiacom. Nevedel som, či budem domov plávať alebo domov jednoducho cez celé Turecko len preletím.

Poznámka:

Vybral som si tento spôsob návratu z viacerých dôvodov. Hlavným dôvodom je čas. A únava. Potrebujem oddych. Je málo relevantných informácií ohľadom prepravy motorky loďou z Batumi do Bulharska. Polonákladná loď Družba premáva v týždenných intervaloch. Nalodiť sa dá jedine v pondelok. Je dôležité, aby ste po 12.00 hodine boli pred predajným miestom. Donedávna sa lístky na loď predávali v prenajatom byte v paneláku na sídlisku … Dodnes majú svoju polohu chlapci na webe PBM uvedenú blbě. Nie, nie je to správne.

Dnes predajné miesto v Batumi nájdete presne tu:

GPS: 41.6455603N, 41.6514644E funkčný kontakt: +995574060136 Presná poloha na e-mape: Batumi [https://sk.mapy.cz/s/gugamasebu] Nemajte obavy. Akokoľvek to vyzerá nedôveryhodne, funguje to.

Welcome to Georgia.

Chlapík od Vás bude požadovať pas, dokumenty od moto a vodičský preukaz. Trajekt Družba prepravuje peších turistov, cyklistov, bikerov, osobné autá, mudrcov, prívesy, návesy, kamióny, karavany aj karavány, kravy, kone, myšlienky … Sheraton nečakajte. Dôležité je mať funkčný telefón. Človek si od Vás vyžiada Vaše telefónne číslo.

A nastáva čakanie.

Nikto nikdy nevie, kedy loď Družba odpláva. Záleží to od mnohých faktorov. Ako rýchlo prebehne vykládka kamiónov v daný deň, aké je počasie na mori, čo na to kapitán, ako sa vyspala posádka … Je možné, že loď vypláva v pondelok v noci. Alebo až v utorok. Niekedy neskoro v noci Vám bude volať holohlavý chlapík. Robí tu roky … Človek Vám bude volať naozaj neskoro. Naozaj neskoro v noci. Musíte sa opäť dostaviť na predajné miesto k plechovej búdke, kde ste boli na obed. Následne Vám bude vystavený tzv. propusk. S potvrdením následne musíte nájsť morský terminál, kde prebehne celá odbavovacia procedúra.

Batumi – zázračné potvrdenie

Áno, tušíte správne. Terminál je úplne inde ako predajné miesto. Po nalodení sa s moto cez recepciu na lodi ubytujete. Vyfasujete miesto v štvormiestnej kajute. Modlite sa, aby ste nedostali kajutu s Gruzíncami alebo Arménmi … Pravdepodobne bude dávno po polnoci … Za Vašu prepravu a prepravu moto zaplatíte následne v hotovosti priamo Svetlane. Cash. Priamo na lodi. Žiadne obavy. Žiadny stres. Stačí na ďalší deň. Cena za jednu osobu a moto je dnes 290 € jednosmerne. V cene je Vaša preprava, preprava moto, 2x ubytovanie v štvormiestnej kajute, 3x denne teplá strava vrátane neobmedzenej spotreby vody a čaju. Plavba trvá do štvrtka do ôsmej rána. Noooo … Oukej. Kedy – ako … Pred nalodením  mi  bábuška  stihla  zohnať  cigary.  Trvalo  jej  to  len  20  min.  Celkom  výkon.  Tu v Batumi.

Batumi – zháňam cigy

Už dva týždne jazdím po cestách Gruzie na podfúknutých štupľoch. Spustiť vzduch je také jednoduché. Ale …Vzduch na dofúkanie v Batumi som pred nalodením hľadal pol hodiny … Celkom vtipne začína posledný deň v Gruzii … Šialené obrazy. A little bit crazy krajina. Milí a v podstate ústretoví ľudia. Aj keď ma ojebali asi o 809 € … Toto je ale moja cesta. Moja duchovná cesta. Súvislosti tu nemienim rozoberať. Kto vie, chápe … Toť vsjo … Dnes som sa pomodlil, podelil, poprosil a poďakoval …

Arménsko

Nie. Nie je to bežné. Nie je to samozrejmé. Nie každý má možnosť cestovať. Z rôznych dôvodov. Uvedomujem si to. Tak veľmi si to uvedomujem … Dodnes som na cestách okrem pohladenia vlastného ega nič nedokázal. Vy áno ? Nikomu som dnes nejako zvlášť nepomohol. Nikoho som dnes nejako zvlášť neobohatil. Aspoň o tom neviem. Kamoš raz písal, že s akými ľuďmi sa na svojich cestách stretnem, tak to bude moje zrkadlo. Súhlas. Kričím niekde na lúke do neba …Who´s the king ? Igor B. Ďakujem, Igi. Niekde som to už písal. Čo je to už za výnimočnú schopnosť sadnúť na moto a vypadnúť kdekoľvek do Tramtárie ? Hoc´ aj na kraj sveta. Mongolsko ? Čína ? Magadan ? Nie. Nie je na tom nič výnimočné. Cestovať na kraj sveta … Len tak sám. A len tak. Pre seba … Gruzínsko a k tomu Arménsko. Neskutočne lahodná kombinácia. Hovorím, hotové doppio.

Gruzínsko – konečne

Tak podobné a tak rozdielne krajiny. Nostalgia na každej míli. Spomienky na Союз нерушимый tu pretrvávajú dodnes. A bude to tak pravdepodobne naveky. Amen. Prosím, pretočte si hodinky minimálne štyridsať rokov dozadu …

Arménsko – Karmrashen

Poloautá, kravy, absurdné polovozy s naloženým senom do neba, pokriky za každým rohom, neskutočný prach, blato zmixované s lajnami …Všadeprítomný smrad. No, hotová rozprávka. Majestátne masívy hôr. Ushba.

Sedlo – Abanos 2850 m.n.m.

Bača pod Vayots Sar sa čudoval. Pohostil ma. Na lúke v horách Arménie. Čo je tu krásne, bľjať ? Všade okolo pekelne horúco, žltá, vyschnutá tráva. Kravy nemajú čo žrať … Myslím, že viem, kto z nás dvoch bol väčší молоде́ц … Toľká krása. Toľko biedy. Toľko utrpenia. Počúval som dennodenne mnoho príbehov. Mnoho poloprávd. Mnoho múdrostí. Ale stretol som aj kokota niekde pred Tbilisi, pre ktorého 10 € v živote znamenalo absolútnu stratu sebaúcty. Kristepane … Áno, aj toto je Gruzia. Arménsko je taká menšia, ledabolo zanedbaná, menej vyspelá sestrička hrdej Gruzie.

Obidve krajiny majú úžasnú históriu, ktorá siaha do obdobia dávno pred Kristom. Do you like Georgia ? Do you like Hajastan ? Vážení. Snažím sa. Tak veľmi sa snažím. Zatiaľ – a odpovedám slušne. Už ma to ale vážne nebaví … Nevládzem. Bola to neustále najneskôr tretia otázka v poradí … Yes, I do. Thank you Georgia. Keep calm, Georgia. Keep calm, Armenia. Thank you. Za mesiac strávený pod Kaukazom som mal možnosť so svojou Tenerkou vidieť takmer všetko. Riadili ste už niekedy veľkú námornú loď ? Už som sa to raz pýtal. Ja áno. Lodivod mi dovolil na pár minút zmeniť kurz z Burgasu smerom na Varnu – za pivo.

Grzínsko a Arménsko

Šialené ? Nie. Fucking brilliant … Životný zážitok. Jednoducho, zrúbali sme sa pod obraz Boží. Na lodi teda naozaj nebolo veľa možností, kam sa dalo ísť večer prejsť. Jasné, zabehať som si mohol ísť do strojovne … Nespútané hory okolo Ushguli a Tsany. Drsní Svaneti. Ľudia tu vyznávajú úplne iné tradície ako zvyšok Gruzie. Pijú však rovnako veľa ako tá zvyšná polovica Gruzie. So Shamilom som si raz večer dal pivo.Ale fakt. Pili ste už pivo s koňom ?

Pili ste už pivo s koňom?
Omalo

Tušeti ma dostali. Človečina tu rozvoniava stále. Naširoko – naďaleko … Vakhtang je priamo z Omala. Počúval som so zatajeným dychom. Príbeh – ako za mlada na koňoch bez sediel s otcom každú jeseň putovali Kaukazom. Kúpiť múku. Cukor. Soľ. Ako milovali a milujú svoje hory. Ako sa jeho dedo zrútil z brala do rokliny. Mal 42 rokov. Ako umrel jeho otec. Tak mladý. 42 ročný. Vakhtang má 37 … Ako sa to nazýva ? Vysokohorská karma ? Omalo is really a good experience. Myslím, že nie je však určené každému. Omalo si vyberá. Daň.

Smerom na Omalo

Nie každý sa môže dotknúť vesmíru. Tak teda ako to je ? Kurva. Kurvaaaa. Kričím do helmy … Treba si toto všetko zaslúžiť ? Sedím s Vakhtangom pár poludníkov východnejšie a počúvam ho. Na začiatku Upper Omala po ľavej strane je nenápadné návršie, posvätné miesto. Otvorená mohyla. Voľná frekvencia. Voľný kanál … Proste flek na tráve. Toto miesto je dnes kultivovane ohradené drevenými doskami. Je to vymedzený priestor, kde nemali a dodnes nemajú plodné ženy prístup. Normálne si to človek nevšimne.

Mohyla – obetné miesto

Neviem, čím to bolo. Ale stalo sa. Nikdy to takto doma nerobievam. Po príchode do Horného  Omala som  sa tam  jednoducho šiel  prejsť.  Z opačnej  strany.  Len  tak.  V šľapkách. Jak chuj. Posvätné miesto, otvorená mohyla. Ja som to ani len netušil. Ľahol som si tam na trávu … A to miesto si ma tam našlo. Báječne som si tu zdriemol pri zapadajúcom Slnku nad Kaukazom … A ? To bol ten vesmír. Iný svet. Neskutočná, ale neskutočná pohoda. Dávno som sa tak vyrovnane necítil … Dávno. Omalo má pre mňa mystické čaro. Celá cesta nie je nejako zvlášť náročná. Celá cesta je len a len o psychike. Je to bio-offroadový očistec. Raj. Každoročne sa tu vykonávajú obetné slávnosti spojené s podrezávaním baranov. Ten priestor má pre Tušetov stáročia duchovný rozmer. Tušeti z Omala uznávajú zakryté formy vierovyznania, čo sú kostoly a chrámy. Historicky sú im však bližšie otvorené formy, čo sú vlastne prírodné mohyly. Ja som to nevedel. Teraz mi je to jasné. Súvislosti. Nič v živote nie je náhoda. Som rád, že som navštívil Omalo. Bol na to dôvod. Offroad trasu do Omala doporučujem sólo a naľahko. Nejlépe v červenci nebo v srpnu. Za sucha. Samotní Gruzínci majú pred touto trasou rešpekt.

Video: Omalo (cesta na moto do osady Omalo – Gruzínsko) – [https://www.youtube.com/watch?v=JlsB1TG6rSs]

Do Omala vedie z Laliskuri nesmierne zaujímavá, 72 km dlhá, vysokohorská cesta. Zlá cesta. Niekto ju niekde zaradil do desiatky najnebezpečnejších ciest na svete … Neverte tomu. Nie, nie je to až také zlé. Za sucha … Offroad trasa do Omala ale vyzerá úplne ináč někdy v dubnu nebo květnu … Mnohokrát je neprejazdná. Za dažďa by som ju nerád šiel … Cesta vedie cez priesmyk Kodža alebo Abanos – 2 927 m.n.m. Abanos znamená Horúce kúpele a priesmyk je prejazdný len od polovice června do polovice října. Silnice smeruje cez Pshaveli na sever v regióne Pshaveti, ktorý obývajú Pšavovia – kaukazský národ príbuzný Tušetom a Chevsurom, ktorí obývajú južné svahy Veľkého Kaukazu. Na cestu do Omala si vyhraďte jeden celý deň. Tam. Naspäť sa už predsa len nejako vrátite … Cesta tam trvá na moto 3 – 4 hodiny. Na 4×4 aute tak dvakrát toľko. Po ceste uvidíte opustené strážne veže v osade Chiso a Chachabo. Mimochodom. Kto by nemal chuť na moto. Z Alvani sa dá do Omala dostať na koňoch približne za dva dni … Nová osada Kvemo (Dolné) Omalo sa nachádza v údolí rieky Pirikiti Alazani a ľudia sa tu v minulosti sťahovali na zimu z osady Zemo (Horné) Omalo. Nachádza sa vysoko vo svahoch severne od novej osady. Videl som za priesmykom Abanos dvojicu z Ruska na jednej moto. Ale len jeden jediný raz. Potom zmizli … Vakhtang mi pri červenom víne rozpráva, ako ich včera zbierali … Za Abanos pass vo výške 2 850 m.n.m. za druhou zatáčkou začína komédia … A ak už budete tu a nebude liať, vhodné je pozrieť sa ďalej na Dartlo a Girevi. Ďalej na Diklo alebo Shenako. Konečná. Ale len pre moto.

Mohyla – obetné miesto

Viete, prečo pod Kaukazom ležia kravy na asfalte furt v strede cesty ? Viete, prečo je v Gruzínsku toľko túlavých psov ? Do Shatili som šiel pol dňa … Prisámbohu. Posratých 80 km … Za sedlom sa zrútila časť svahu a zasypala jeden jediný možný prejazd …

Cestou do Shatili

Fasa. Bez jedla. Bez vody. Benzín v nedohľadne … Mea culpa maxima. Proste nádhera. Kaukaz.

Cestou do Shatili

Zhúlení šoféri ma núkali, že to bude nadlho … Marihuana je tu hádam národný pokrm. Videl som toľko krásy. Toľko nešťastia. Lada Niva sa pred mojimi očami zrútila do rokliny. Zovreli brzdy. Nešťastník uhorel. Nie. Nebolo pomoci. Pár minút pred tým sme spolu na terase pili kávu …

Shatili

V Shatili dodnes trvale žije len 8 rodín. Od jesene do leta sú úplne odrezaní od sveta. Niekedy koncem září sa celé rodiny vydávajú na nákupy na zimu. Napratané jeepy vezú horami zásoby potravín ako novodobé karavány po Hodvábnej ceste. Návšteva lekára v Tbilisi v zime zaberie asi len tri týždne. Priletí vrtuľník. Máte čas na röntgen. Tri týždne. Potom vrtuľník letí späť … Tento región nie je pre každého. Nie je to turistika niekde do Álp alebo tu niekde za roh na Balkán. Emócie sú tu vybičované do absurdnosti. Tu trčiaci roxor v strede cesty, tu otvorený kanál, tu vpravo onanuje policajt … A miestne devy fuck(t) nemajú hanbu. Vypytujú sa veľmi, veľmi radi. Čašníčky rady púšťajú muziku na plné gule. Pravdepodobne len hľadajú ten svoj báječný bod G. Prečo nie ? Sme v Gruzínsku. V Gruzínsku. Hlavne, že je rámus – orgazmus. Bože, to je také kuúúl … Bežne sa mi ospravedlňovali, že dnes majú v bare len 27 hostí. Ale, že zajtra ich tu bude určite 150 … Úsmevné ? Domáci sa strašne radi predvádzajú. Ako vedia na svojich mašinách pridávať, ako sa vedia točiť do bezvedomia na kruhovom objazde. Milujú, keď pískajú a zároveň smrdia pneumatiky … Radi jazdia v protismere. Len tak. Schopní sú zabrzdiť v momente. Lebo oproti ide sused a potrebujú pokecať … Že Vy ste už takmer v jeho kufri, majú úplne v piči. Platí to v mestách. V horách je to presne naopak. Akákoľvek chyba alebo jednoducho ľudská sprostosť sa tu neodpúšťa. Ľudia sa tu všetci zdravia a sú veľmi ohľaduplní. Koniec – koncov, nikto nikdy nevie, kedy bude potrebovať pomoc niekoho iného … Mnohokrát ma domorodci núkali jedlom. Na cestu nabalili šiškami a čačou, vínom.

Čača a čača

Dávali mi svoju dušu. Popriali šťastnú cestu. Lebo vzdialenosti sa tu rátajú na čas, nie na kilometre … Doteraz som málokedy jazdil na motorke s dvoma plastovými fľašami. Nie, nie sú to zásoby vody. A ani benzín. Mолоде́ц. Покá … Ale aj tak si myslím, že najlepší ľudia žijú predsa len v horách Albánie …

Poznámka:

Šotolinový prechod cez sedlo Abastumani bude pravdepodobne do pár rokov úplne uzavretý. Po dobudovaní asfaltovej cesty bude prechod možný len elektromobilmi, ktoré tu budú premávať. Dôvodom je ochrana životného prostredia. To už je iný svet. Iná planéta. Kaukaz.

Sedlo Abastumani

Do Arménie som vstupoval asi po dvoch týždňoch z Gruzínska cez nezáživné Sadakhlo. Komédia a tragédia v jednom. 2 in 1.Jedna bumážka, druhá bumážka, taký a onaký ekologický poplatok. V krajine, kde katalyzátor dorazil, ale … ZIL je tu pán. K tomu špeciálna poistka na moto v celkovej hodnote 20 000 AMD, 58-a kontrola pasu a dokumentov od moto. Jasné, zas ma ojebali.

A zas kontrola pasu. Kontrola dokumentov. A tak stále dokola – la – la, kolo kolo mlynské, dokola – la – la … Zaplatenú špeciálnu poistku pre moto budú od Vás požadovať na hraniciach pri odchode z Arménie. Dobre si ju uschovajte. Arménsko je monoetnická krajina. Okrem nepočetnej iránskej menšiny jezídov v Arménsku nežijú žiadne iné národy. Prečo asi ? Gruzíni sa z toho pri dobre vychladenej čači len nahlas rehotajú. Nevraživosť medzi týmito národmi cítiť nielen v ovzduší. Chudák Noe. Syn Lámecha. Dnes by zaplakal. Genocída Arménov. Diaspóra. Náhorný Karabach. Mohol by som písať litánie. Samotní Arméni sporné a nikým neuznané územie Karabachu nazývajú Arcach. Budete chcieť niekedy navštívíť Azerbajdžan ? Vízum si nikdy nenechajte nalepiť do pasu … Mimochodom, do Arménie sa dá dostať len a len z Gruzie alebo z Iránu. S Tureckom, ako aj s Azerbajdžanom majú Arméni natvrdo zatvorené všetky hranice. Už roky. Platí to aj pre domáce obyvateľstvo. Overiť si to šiel osobne aj Jarda Šíma. Myslím, že pochopil … Je to oficiálne. Pýtal som sa na to špeciálne na arménskej hranici colníkov. Zľakol som sa. Trochu. Na necelých 5 minút. Cesty o dva leveli horšie ako v Gruzínsku. Hovorím o asfalte. Úplne, ale úplne že na hovno …

Video: Arménsko (ukážka kvality ciest v Arménsku) – [https://www.youtube.com/watch?v=IO5wzx58T1Y]

Šotolina je predsa len rovnaká všade na svete. Arménsko je vo vnútrozemí neskutočne hornaté a naozaj veľmi, veľmi suché. Vizuálne pripomína Irán. Je mi ľúto, že som bol pár km od jeho hraníc a nemohol som sa tam dostať. Pár km.

Arménsko v pozadí Vayots Sar

Od  návštevy  Karabachu  ma  odhovárali  miestni  ľudia.  V  okolí   zakázaného   mesta  Agdam  je v súčasnosti aktívny vojenský priestor. Momentálne nedoporučovali prechod. Nechal som si poradiť. Šašov mám aj doma okolo seba dosť. Arménske chrámy. Khor Virap. Geravi. Arates. Nič podobné tak citlivo zasadené v úžasne krásnej krajine som doteraz nevidel.

Arménsko kláštor Garni

Arménsko bola prvá krajina na svete, ktorá oficiálne prijala kresťanstvo. Písal sa Rok Pána 301 n.l. Vidieť to. Mám pocit, že jedine v Arménsku som sa aj pri offroade len a len modlil a modlil … Náboženstvo a viera tu majú hlboké korene. Cítiť to. Ďakujem, Armenia. Volajú z prístavu. Konečne. Je po polnoci. Dávno som toľko cigár nevyfajčil … Debatujem na palube s Philom z Írska, ktorý sa na Transalpe po pár mesiacoch vracia z Iránu. Máme si čo povedať …

Rád si fotím svoje ruky

Itinerár cesty po Gruzii a Arménii.

[Itinerár – download !]* [http://www.gk2-po.sk/www/ge_ex.zip] *Vydanie obsahuje e-sprievodcu. Obsahom vydania sú nazdieľané e-mapy vhodné pre motonavigáciu. Obsah .zip súboru tvoria aj .gpx a .kml trasy. Niektoré trasy a väčšina ciest v Arménsku je vhodná len pre cestovné enduro motorky.

[Duchovná cesta – download !]** [https://sk.mapy.cz/s/jubapabore] Obsah materiálu je voľne šíriteľný v akejkoľvek podobe. **Autor: rabdzi [2019]

Sedlo Abanos 2850 m.n.m.

Epilogue of epilogues:

Kilometre som nikdy nerátal. Nie je to dôležité. Pre mňa. Keď sa naspídujete, môžete vrčať do Tralalandu aj celú noc. A dokonca aj ďalšiu noc. A ďalšiu noc. Schudol som 2,7 kg. To je dôležité. Pre mňa. Trip bol výživný.

Motobunda mi odišla už niekde v Turecku. Posral sa zips. Dve bundy so sebou nezvyknem nosiť. Šiť neviem. Riešenie je na fotke.

Posral sa zips

Celkom vtipná komplikácia na ceste kamkoľvek. Gucci model.

Všetko iné vyriešili sťahovacie pásky.

A špáradlá. Scottoiler sa posral tiež. Už skôr. Niekde v Srbsku

Tenerka nemala žiadne problémy. Moja malá, veľká Ténéré … Moja malá, veľká Olinka. Ďakujem

Smerom na Ushguli

Spotreba: 0,2 l oleja za mesiac … Veľa či málo ? Neviem. Naozaj. Neviem ako Vy, ale ja sa na cestách do hlbín duše s Tenerkou bežne rozprávam … Dnes už vzájomné dialógy vedieme plynulo v ruštine … Myslím, že napíšem ďakovný list do Yamahy. Žeby v azbuke ?

2 thoughts on “THE CAUCASUS – GEORGIA AND ARMENIA TÉNÉRÉ TRIP 2019

  • December 2, 2019 at 21:27
    Permalink

    Nádhera , perfekt čítanie !!!

  • December 3, 2019 at 10:16
    Permalink

    Jeden z mála cestopisov, ktorý som dočítal do konca 🙂 skvelé a ďakujem za info pre nás čo Gruzínsko a “priľahlé” krajiny plánujeme v blízkom čase tiež navštíviť.

Comments are closed.

Otvoriť chat
Vitajte! Ako Vám pomôžeme?
Vitajte!
Ako sa máte?